Obec

Obec sa nachádza v regióne Horná Nitra a patrí medzi dôležité hospodárske centrá Slovenska. Rozprestiera sa pozdĺž štátnej cesty 1/64 a je východiskom obyvateľov obce dochádzajúcich za prácou do väčších sídel – Nováky, Partizánske, Prievidza. Prevažnú časť tvorí zastavané územie formou rodinných domov s možnosťou prevádzkovania drobných podnikateľských aktivít.

            Krajinu v katastrálnom území môžeme z hľadiska funkčného využitia rozdeliť na dve časti. Prirodzená krajina, reprezentovaná hlavne lesnou krajinou. Lesné komplexy patria do spoločenstiev pohoria Drieňov a Vtáčnik. Ostatná krajina patrí k Hornonitrianskej kotline. Vysoká zeleň predstavuje remízky, línie sprievodnej zelene alebo rozptýlenú zeleň v krajine. Nízku zeleň tvoria trvalé trávnaté porasty, lúky a pasienky. Okolie obce je odlesnené, inde prevláda prevažne dubovo – hrabový a jedľovo – bučinový les.

            Krajina so zásahmi človeka, ktorú reprezentujú turistické trasy v pohorí Vtáčnik, areál roľníckeho družstva, poľnohospodárska krajina s intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou (plochy s ornou pôdou), účelové lesy, cintoríny a areály technických zariadení.

História

            Osídlenie v oblasti obce Čereňany, ktorá patrí k obciam ležiacim v južnej časti Hornonitrianskej kotliny, dokazuje hradisko objavené a podpísané Štefanom Janšákom v roku 1928 v Zborníku „Novoobjavené hradiská slovenské“. Podľa archeológov a historikov možno položiť hradiská do obdobia 4. – 5. storočia pred naším letopočtom.

            Prvá písomná zmienka o obci Čereňany je z roku 1329. Obec bola v tom období príslušenstvom Bojnického panstva. Keď bol postavený hrad Sivý kameň, stala sa súčasťou jeho panstva, čo okrem iného dokazuje písomná zmienka z roku 1388.

            V obci sa zachoval dodnes kostol sv. Márie Magdalény. Bol postavený okolo roku 1440 v gotickom slohu s prvkami pozdnej gotiky, prestavaný v rokoch1651, 1710 a v roku 1876 bola vykonaná jeho generálna oprava. Už pri oprave v roku 1710 bol zbarokizovaný. Hlavný oltár bol postavený v empírovom slohu. Jeden zvon vo veži pochádza z roku 1818 a druhý z roku 1921. V roku 1974 bola vybudovaná nová elektroinštalácia a bolo namontované žiarivkové osvetlenie. V roku 1983 bolo nainštalované elektrické vykurovanie a vroku 1987 bol pokrytý medeným plechom. V roku 1996 bola vykonaná generálna oprava fasády kostola.

            Ďalšou historicky významnou stavbou, ktorá sa zachovala, je kaštieľ. Bol postavený okolo roku 1640 ako stavba južného kastelu so štyrmi okrúhlymi vežami na rohoch.. Mal pôvodne charakter opevnenej stavby a bol obklopený vodnou priekopou. Pri ďalších stavebných zásahoch bol jeho vzhľad zmenený v klasicistickom štýle, s lyzénami a stredným ryzalitom. Majiteľmi kaštieľa boli pôvodne Majthényiovci, neskôr Hunyadiovci. V závere 19. stor. ho vlastnila rodina Kaltenbachová, neskôr grófka Shemper. Pred 1. svetovou vojnou ho vlastnil Edmund Vépy Wongronitsch. Ako zbytkový veľkostatok (jeho súčasť) bol kaštieľ po roku 1920 predaný JUDr. Metodovi Bellovi, prezidentovi Zemědelskej rady na Slovensku. Rodina Bellovcov vlastnila kaštieľ do roku 1949. Po roku 1950 v ňom bolo riaditeľstvo Štátneho majetku, od roku 1955 v ňom sídlil do roku 1992 Miestny národný výbor Čereňany. V reštitúcii bol kaštieľ vydaný oprávneným osobám rodiny Bellovcov – vnukom pôvodného majiteľa, ktorí ho následne predali firme XANDRA, s. r. o. Táto firma vykonala generálnu opravu kaštieľa. V súčasnej dobe sa v kaštieli nachádza reštaurácia AFRODITA.

            Ďalšou zachovanou stavbou v obci, ktorá je svedkom histórie obce, je mlyn na Žiarskom potoku. Už v roku 1659 bolo zmluvou riešené užívanie vodného mlyna, ktorý bol majetkom paulínskeho kláštora sv. Jána Krstiteľa v Horných Lefantovciach. Ďalšia zmluva bola uzavretá medzi kláštorom a Ondrejom a Ladislavom Hunyadiovcami v roku 1718. Výška árendy sa vtedy upravila z pôvodných 9 zlatých na 20 zlatých ročne. Hunyadiovci sa vtedy zaviazali udržiavať mlyn v dobrom stave. Možno aj vďaka ustanoveniam vtedajšej zmluvy sa mlyn zachoval a je v prevádzke dodnes.

            Súčasťou hospodárskych budov panstva patriaceho ku kaštieľu bol majer a to spolu s budovou, ktorá sa volala „majer“ a slúžila na ubytovanie bírešov a nádenníkov na panstve. Táto budova sa zachovala do roku 1992, kedy následkom podmáčania základov spadol celý predný múr a musela byť z dôvodu bezpečnosti obyvateľov asanovaná.

V prípade, že považujete niektoré informácie alebo oznámenia za skutočne dôležité, môžete ich v texte zvýrazniť napríklad takto.